Vidím rozbité sklo a poschodia rýchlo sa míňajúce pred očami. Pád bol tvrdý a tupý. Všade je krv a časti môjho tela. Na to všetko sa dívam očami, ktoré už nevidia.
Zrazu vidím niečo vychádzať z môjho dokaličeného tela. a pochopil som, že je to moja duša. No pohľad ju nesprevádzal smerom k nebesám, ale k zemi, kde sa zrazu otvorila diera, ktorá moju dušu pohltila. Skôr ako sa zavrela, stihol som ešte zazrieť, ..., PEKLO.
Moje oči zvlhli a vyronili slzu. Musel som byť zlý človek...
Komentáre
hmm
:-))
hm pekne napisane :-/
aj mne sa