Hovorí sa že nádej zomiera posledná. Ale čo sa stane keď tá nádej zomrie? Bude potom čas na spomienky, alebo bude čas na čakanie na druhú nádej? Čo ak by som chcel tretiu cestu a to mať tú nádej pri sebe? Čo ak by som jej chcel šepkať pekné slová do ucha, bozkať ju na líce, pohladiť po tvári a možno aj oblízať krk. To by som chcel. A moc. Aj som sa snažil. A moc. Dával som v nádeji že to ty berieš, že to prijímaš. No zistil som že to všetko išlo do prázdna. A moja nádej zomrela. Nechcem spomienky, nechcem čakať... chcem zomrieť.
Zuzanecka, každý problém takto nechcem riešiť. Iba tento...
Komentáre